|
prevádzka: Javorová 51, 917 05 Trnava – Modranka, SR |
|
mobil: 0903 202 869, e-mail: vitisselect@zoznam.sk |
|
Rizling rýnsky: |
|
O pôvode tejto odrody existujú iba dohady. Vznikla vraj v Porýní ako
semenáč divého viniča Vitis vinifera var. silvestris
a ako prvý ju nechal na brehoch Rýna vysadiť kráľ Ludwig (834 - 876). Vytlačila pôvodné odrody Trolínske a Orleans. Podľa
iného zdroja vznikol Rizling rýnsky voľným krížením odrody Heunisch a semenáča Tramínu v okolí horného toku Rýna. Prvá písomná zmienka o Rizlingu rýnskom pochádza z
roku 1490 z Wormsu (Wonnegau).
Z vinohradov Rizlingu rýnskeho v okolí kostola Liebfrauenkirche
vo Wormse pochádza slávne svetoznáme víno Liebfrauenmilch. V Nemecku, v údoliach Rýna a jeho prítokov (Mosela, Saara, Ruwer), zaberá okolo 75
% vinohradov a v celom Nemecku sa pestuje cca na 22 % celkovej plochy
vinohradov. Z Nemecka sa rozšíril najmä do vinohradníckych štátov Európy,
najmä Francúzska (Alsassko), Švajčiarska, Rakúska,
Slovinska, Srbska, Maďarska, Rumunska a prenikol aj do zámoria. Vo Francúzsku
je registrovaný len pre Alsassko a pestuje sa
približne na 2 200 ha. Do ČR sa podľa jedného názoru dostal už za vlády
Karola IV., teda v 14. storočí., ale v Nemecku sú prvé zmienky o ňom až z 15.
storočia. Podľa iného zdroja ho v Čechách rozšíril v 17. storočí rád
Benediktínov. Okolo roku 1935 sa pestoval na terajšom území ČR asi na 13 %
plochy vinohradov, v súčasnosti zaberá plochu necelých 6 % s tendenciou
mierneho vzostupu najmä v oblasti Podlužia, na Znojemsku a v Strážnicku.
Do našich vinohradníckych oblastí prenikol z moravského Slovácka, kde sú
dodnes vína “Bzenecká lipka” a “Blatnický roháč” pýchou vinárov. Na Slovensku
zaberá Rizling rýnsky cca 860 ha, čo je 5. miesto najviac pestovaných odrôd.
Zo súčasnej plochy vinohradov to predstavuje 5,7 %. Zaregistrovaný bol
v roku 1941. Fenologická charakteristika Rizling rýnsky vstupuje do všetkých fenologických fáz neskoro
(pučanie, kvitnutie, mäknutie bobúľ i technologická zrelosť). Aj prirodzené
opadávanie listov je neskoré, čo umožňuje v bezmrazových
jesenných dňoch nielen ich asimilačnú činnosť, ale predovšetkým nenarušené
ukladanie rezervných látok do drevitej nadzemnej časti krov a do koreňov. V
našich klimatických podmienkach pučí asi o týždeň neskôr ako Silvánske zelené
alebo Burgundské modré, kvitne podľa ročníkov v intervale od 10. – 20. júna
(asi 8 dní), bobule mäknú okolo 20. – 30. augusta a zber hrozna sa
posúva do prvej polovice októbra. Hrozno sa oberá medzi poslednými odrodami.
V Nemecku nie je zriedkavosťou, že sa oberá až na Mikuláša alebo dokonca na
Troch kráľov (mikulášske a trojkráľové vína). Takýto neskorý zber má
samozrejme aj svoje riziká. V niektorých rokoch zasahujú skoré jesenné
mrazíky ešte nezrelé hrozno, dôsledkom čoho býva mrazová príchuť vín, inokedy
daždivé počasie znehodnotí kvalitu úrody. Často sa však z neho vyrábajú aj
tzv. ľadové vína “Eisweine”, ktoré sú mimoriadnou
špecialitou vín z tejto odrody. Mušty sa lisujú zo zmrznutých strapcov,
oberaných a spracúvaných pri teplote minimálne –6 oC.
Vylisovaný mušt musí dosiahnuť aspoň 27 stupňov cukornatosti. Sú to
mimoriadne hodnotené vína, ktoré sa v posledných rokoch začínajú
objavovať aj u nás. Poloha a pôda Rizling rýnsky je veľmi náročný na polohu aj napriek tomu, že je našou
najodolnejšou odrodou voči zimným mrazom a neskorým pučaním uniká aj jarným
mrazíkom. Len v najlepších polohách južne exponovaných svahov poskytuje takú
kvalitu vín, ktorú od neho očakávame. Pritom je to odroda severného pásma
vinohradov. Práve tu Rizling rýnsky poskytuje intenzívny buket a jemné kyselinky, ktoré sú vo vínach také žiadané. V južných
európskych štátoch sa nepestuje, alebo sa vysádza v nezvyčajne vysokých
nadmorských výškach, na severných svahoch, kde je menej tepla. Vína z teplých
oblastí postrádajú žiadaný buket. Rizling rýnsky
nie je náročný na pôdy. Dobre využíva aj plytké pôdy na kamenistých svahoch,
darí sa mu aj na skalnatých suchých svahoch a mimoriadne mu vyhovujú pôdy
bridličnaté, môže sa však pestovať aj v hlinitých hlbokých pôdach. Neobľubuje
ťažké, ílovité pôdy a vo vápenatých pôdach trpí chlorózou, rovnako ako v
pôdach studených (chloróza z chladu). Vyhovujú mu aj ľahké piesočnaté a
štrkovité pôdy. Charakter vín z rôznych druhov pôd sa mierne odlišuje. Rez a vedenie Mohutnosťou rastu je predurčený na vysoké vedenie v širšom spone.
Stredné vedenie s väčším počtom krov na hektár (4000) je opodstatnené vo
vrchných častiach svahov s výsušnými pôdami, v
ktorých z deficitu vody dochádza k menšej tvorbe zelenej hmoty. Vysoké
vedenie môžeme tvarovať rôzne (Moserovo, srdcovité,
ťažeň so zásobným čapíkom, v našich južných oblastiach aj záclona a pod.).
Treba mať vždy na zreteli, že na dosiahnutie ekonomickej únosnosti vyžaduje
Rizling rýnsky dlhý rez, pri zaťažení 10 plodonosných púčikov na m2.
Pri stredných sponoch sa odporúča rýnsko-hessenské vedenie. Úroda a kvalita Výsledkami klonovej selekcie sa úrodnosť
Rizlingu rýnskeho podstatne zvýšila a pohybuje sa pri 10 t.ha-1.
Kvalita je vo veľkej miere závislá od polohy vinohradu a produkt s nižšou
cukornatosťou z kamenistej pôdy sa vyrovná kvalite vína pôvodom z ťažkých pôd
s vyššou cukornatosťou. V priemerných polohách sa dosahuje cukornatosť okolo
15,5 kg.hl-1, v dobrých polohách okolo 18 kg.hl-1. Nakoľko
kvalita Rizlingu rýnskeho nie je závislá iba od obsahu cukrov, ale aj od
vynikajúcich kyselín s prevahou kyseliny vínnej, nevyžaduje sa pri ňom taká
vysoká cukornatosť. Obsah kyselín je všeobecne vyšší – 10 – 14 g.l-1
a dodáva vínam povestnú ovocnú chuť. Na rozdiel od vysokých kyselín iných
odrôd nepôsobia kyseliny Rizlingu rýnskeho ostro a trávnato. Aj v kyselinách
sa odrážajú rozdiely pôd, z ktorých spracúvané hrozno pochádza. Škodlivé činitele Proti hubovitým chorobám, najmä peronospóre
a múčnatke, vyžaduje riadnu preventívnu ochranu. Nemeckí autori však
považujú Rizling rýnsky za menej náchylnú odrodu na tieto choroby. Botrytída sa na strapcoch vyskytuje iba pri prezretí,
spolupôsobí však pri mimoriadnej citlivosti odrody na odumieranie strapiny a na opadávanie strapcov. Ochranou proti tomuto
častému úkazu sú prevzdušnené výsadby, harmonická výživa, najmä regulácia
dusíka a brzdenie príliš bujného rastu. Vo výsušných
polohách trpí aj červenou spálou. Na mladých
výhonkoch sa v polovici júla často vyskytuje plstnatosť. Rizling rýnsky je našou najodolnejšou odrodou
proti zimným mrazom a vydrží teploty až –25 oC.
Neskorým pučaním zvyčajne uniká aj jarným mrazom. Dobre znáša aj výsušné terény. Hospodárska využiteľnosť Táto stará odroda má pre naše kvalitatívne vinohradníctvo veľký
význam. Oceňuje sa najmä zo spracovateľského hľadiska. Poskytuje vynikajúce buketné, korenisté, kvetnaté, zamatové vína,
pripomínajúce vôňu lipy (Lipka) s významným obsahom ušľachtilej kyseliny
vínnej, ktorá spolu s ostatnými zložkami vína umožňuje aj po rokoch
vyskladňovať produkty vysokej kvality. Je vynikajúcou odrodou aj pre vína
ľadové, vyrábané najmä v SRN. Nie nadarmo je v Nemecku odrodou
prvoradého významu. V budúcnosti by mala byť aj v našich vynikajúcich
polohách najlepších vinohradníckych oblastí zastúpená vyšším percentom.
Predovšetkým preto, že v našej, pre vinohradníctvo okrajovej makroklíme, sa
dosahujú mimoriadne buketné vína, čo v najlepších
južných vinohradníckych oblastiach Európy nie je možné. Mali by sme teda vedieť
túto našu výhodu využiť! Veď Rizling rýnsky z pivnice Výskumnej a
šľachtiteľskej stanice vinárskej a vinohradníckej v Šenkviciach v rámci
Vinohradníckej spoločnosti Modra dokázal v medzinárodnej súťaži vín v Ljubljani v roku 2003 vystúpiť na najvyšší stupienok
víťazov ako svetový šampión vín vo svojej kategórii! V súčasnosti je podiel
Rizlingu rýnskeho v slovenských vinohradoch len asi 5,7 %. Navyše, veľký
biologický potenciál mrazovej rezistencie tejto odrody je pre naše
vinohradníctvo cennou devízou. |
T: 0903 202
869 A: Javorová
51, 917 05 Trnava - Modranka E: vitisselect@zoznam.sk