Vitis Select, spol. s r.o.

prevádzka: Javorová 51, 917 05 Trnava – Modranka, SR

mobil: 0903 202 869, e-mail: vitisselect@zoznam.sk

 

Cabernet Sauvignon:

 

cabernet.JPGPôvod a rozšírenie

Na základe najnovších genetických výskumov je Cabernet Sauvignon pravdepodobne krížencom odrôd Sauvignon blanc a Cabernet Franc, ktorý sa považuje za staršiu odrodu ako Cabernet Sauvignon. Cabernet Sauvignon je jednou zo základných odrôd pre výrobu svetoznámych červených vín vo francúzskej oblasti Bordeaux, ktorá sa považuje za jej pravlasť. Spolu s Cabernetom Franc a odrodou Carmenere (s ktorými je spríbuznená), ako aj s Merlotom slúži na výrobu chýrnych červených vín tejto oblasti. Prvé zmienky o nej prichádzajú z polovice 16. storočia. Vtedy túto "kabernetovú" skupinu odrôd rozšíril prostredníctvom svojho správcu Bretona kardinál Richelieu práve v juhozápadnom Francúzsku. Pestuje sa však aj v iných častiach, ako napr. na Loire v okolí mesta Saumure. Z Francúzska sa Cabernet Sauvignon rozšíril okrem Európy doslova do celého vinohradníckeho sveta. Pestuje sa v Španielsku, v mnohých provinciách Talianska asi na 900 ha, v Grécku, v Srbsku, Vojvodine a Čiernej Hore, v Maďarsku, Rumunsku a v Rusku na Kryme, ale aj v USA, predovšetkým v Kalifornii (na 11 000 ha), v Mexiku (500 ha), Južnej Amerike, najmä v Chile (14 000 ha a v Argentíne (3 200 ha), ďalej v JAR (2 700 ha), v Austrálii (4 150 ha), na Novom Zélande, teda celkove okrem Francúzska na ploche cca 40 000 ha. V samotnom Francúzsku zaberá plocha tejto odrody vo všetkých oblastiach cca 23 000 ha. V ČR sa Cabernet Sauvignon pestuje iba doplnkovo a v malom rozsahu (0,1 % z plochy viníc) a to najmä pre jeho neskoré dozrievanie hrozna. Na Slovensku s rastúcim záujmom o zvýšenie produkcie červených vín sa viac rozširuje. Jeho súčasné zastúpenie vo vinohradoch je 1,89 % a má stúpajúcu tendenciu. Bol zaregistrovaný v roku 1980.

 

Fenologická charakteristika

Cabernet Sauvignon vstupuje do všetkých fenofáz neskoro. Neskoro na jar pučí, kvitne i zamäkáva. Dozrieva v druhej polovici októbra. Je o 8-10 dní neskorší ako Cabernet Franc a Merlot. Listy sa na jeseň sfarbujú dočervena dosť neskoro a aj veľmi neskoro opadávajú, ak nezmrznú jesennými mrazmi.

 

Poloha a pôda

Vzhľadom na neskorý začiatok dozrievania hrozna patrí predovšetkým do teplých vinohradníckych regiónov. Tu však nemá veľké nároky na polohu. Darí sa mu v teplých štrkopieskoch, alebo v piesočnato-hlinitých pôdach, ako aj v pôdach skeletových, čo svedčí o jeho relatívnej odolnosti voči suchu. V jeho pravlasti v Bordeauxskej oblasti rastie v štrkopieskoch. V takýchto pôdach poskytuje najvyšší stupeň kvality vín, pravda pri obmedzených výnosoch. V hlbších pôdach s lepším vlahovým režimom pri väčšej rastovej sile poskytuje vyššie výnosy najmä pri klonovom materiáli. Podľa údajov z Francúzska však vynikajúcu kvalitu vín poskytuje iba pri menších výnosoch a v ľahkých pôdach. Je vhodný aj do skeletových hlinito-piesočnatých pôd v miernych svahových polohách.

 

Rez a vedenie

Množstvo narezaných očiek závisí od rodivosti klonu, ako aj od pôdnych pomerov stanovišťa. Klony s vysokou rodivosťou režeme na jeden ťažeň a 6-8 plodných očiek na 1 m2. Pri klonoch s nižšou rodivosťou je to 10-12 očiek na 1 m2. Máme však vždy na mysli, že ide o odrodu pre výrobu prvotriednych vín zo zdravého hrozna vynikajúcej kvality. Naviac, ako neskorá odroda reaguje na veľké zaťaženie nižšou kvalitou hrozna, najmä v klimaticky horších ročníkoch. Z tohto hľadiska sa v zahraničí (Taliansko, Francúzsko) v nutných prípadoch vykonáva tzv. presvetľovanie strapcov - vylamovanie nadbytočného množstva. Pri modrých odrodách sa uskutočňuje pri začiatku zafarbovania strapcov, kedy sa vylamujú tie strapce, ktoré majú slabšiu farbu. Svojim vzpriameným rastom letorastov je Cabernet Sauvignon veľmi vhodný pre mechanizovaný rez. Vedenie sa používa tak stredné, ako aj vysoké, a to kordónové alebo vrcholové tvary so striedavým ťažňom. Stredné vedenie je vhodnejšie do chudobnejších výsušných pôd. Výhodou však je, že na starom dreve nevyrastajú neplodné výhonky, ktoré by vyžadovali vylamovanie. Typické pre túto odrodu je aj to, že všetky plodonosné puky na jar nepučia a automaticky sa takto násada plodov znižuje.

 

Úroda a kvalita

Ako už bolo povedané, pre kvalitu budúcich vín rozhoduje kvalita hrozna. S jeho dobrou zrelosťou súvisí obsah polyfenolov a cukrov, teda faktory, ktoré zodpovedajú v prvom rade za vývoj vín s dlhodobým zrecím procesom. Vysoké úrody hrozna spôsobujú ich drsnosť a hrubosť kabernetovej chuti, teda vína veľmi priemerné.

Niektoré klonové materiály poskytujú až 14 t hrozna na ha, čo je nadmerne veľa. Pre ekonomickú výrobu postačuje okolo 8-9 t.ha-1. Pri uvedených výkonných klonoch je však aj primeraná cukornatosť muštu okolo 18-21 kg.hl-1 s obsahom kyselín 8-9 g.l-1. Aj vína z nich boli dobre hodnotené.

 

 

Škodlivé činitele

Z hubovitých chorôb je veľmi citlivý na múčnatku a eutypiózu, kým peronospóra je ľahšie zvládnuteľná. Náchylný je aj na exkoriózu - čiernu škvrnitosť viniča (Phomopsis viticola Sacc.) a trpieva zasychaním strapiny, najmä vrcholov strapcov. Veľkým kladom je jeho vysoká odolnosť voči Botrytis cinerea, takže hrozno prakticky nehnije a môže sa na kroch ponechať do posledných zberov.

Suchu táto odroda odoláva veľmi dobre, lepšie ako jej príbuzná odroda Merlot, no pri dlhotrvajúcom deficite vlhkosti sa znižuje množstvo úrody.

Mrazová rezistencia CS je veľmi dobrá. Jarným mrazom často uniká neskorším pučaním a zimným mrazom odoláva dobre, azda aj preto, že má husté, tvrdé drevo.

 

Hospodárska využiteľnosť

Táto mimoriadne plastická, v celom vinohradníckom svete rozšírená odroda, nachádza aj v našich - predovšetkým teplých rajónoch - svoje plné uplatnenie. Dôkazom jej svetového významu je aj impozantná degustácia vín tejto odrody zo 40. štátov sveta, ktorá sa konala v roku 1998 v Kolíne nad Rýnom. Cení sa najmä jej nenáročnosť na pôdy, zvýšená odolnosť proti suchu a mrazom, no predovšetkým jej fľašovo zrelé výnimočné vína. Vo výsadbách však po 20. rokoch upadá. V regióne svojho vzniku sa spracúva v zmesi odrôd rovnakého chuťového charakteru (fialky, biele korenie) ako Merlot, Cabernet franc, Carmenère a Petit Verdot. V tejto zmesi je Cabernet Sauvignon zastúpený 50-75 %. Má veľmi zvláštnu, konzumentami vín veľmi oceňovanú arómu, ktorú Francúzi označujú ako "fialkovú". V našej odbornej terminológii sa zaužíval dosť drsný termín "trávovinka" alebo "kabernetová chuť", ktorá síce odborníkom definuje víno presne, ale bežnému konzumentovi nič nehovorí. Charakter vín je veľmi závislý od pôdy, v ktorej sa Cabernet Sauvignon pestuje: v pôdach bridlicovitých sa tvoria arómy korenisté, v teplej a suchej klíme (Languedoc) prevláda tón eukalyptu, na štrkoch a kamenistých pôdach bývajú vína intenzívnejšie sfarbené. Poskytuje hrozno s bohatosťou trieslovín a antokyánov. Vína CS majú vysoký obsah tanínov zaujímavej štruktúry, ktoré sa naviac technologicky zdôrazňujú tanínmi z nových dubových 225 l súdkov, v ktorých sa školia tzv. barikovou technológiou. Mladé vína sú drsné a vyžadujú viacročné vyzrievanie, počas ktorého sa rozvíjajú a zaobľujú vynikajúce odrodové bukety. Chýrne francúzske vína Cabernetu Sauvignon sa nikdy nepredávajú ako mladé. Ich dominantná aróma je súčasne ovocná (čierne ríbezle, griotka), korenistá (škorica, biele korenie), mandľová, chuť praženej kávy, cédrového dreva, sladkého dreva, červenej papriky a živice. Perspektíva jeho rozšírenia v našich vinohradníckych regiónoch je pri narastajúcom záujme o zvýšenie produkcie červených vín reálna. Treba si však osvojiť princíp zretia červených vín v sudoch i vo fľašiach. Mladé vína nebývajú harmonické - azda okrem vín rosé, ktoré sa tiež vo svete produkujú. Aj keď ide o odrodu svetovej hodnoty, nebude mať v produkcii našich červených vín dominantné postavenie. Bude však žiadaným doplnkom Frankovky, Svätovavrineckého, Burgundského modrého, no každopádne musí vyhovovať parametrom špičkových vín.

 

 

T: 0903 202 869 A: Javorová 51, 917 05 Trnava - Modranka E: vitisselect@zoznam.sk